Predchádzajte chorobám u koní vhodným krmivom a jeho správnym dávkovaním.

Pri kŕmení koňa dbáme na to, aby sme zabezpečili ideálny príjem živín pre výkon a zdravie zvieraťa. Zo skúsenosti a štúdii vieme, že ideálne je kŕmiť v malom a často. Čo konkrétne to však znamená a aké sú rizika nesprávneho postupu pri kŕmení?

„Málo a často“ je jedným zo zlatých pravidiel kŕmenia koní. A to z dobrého dôvodu. Kŕmenie veľkými porciami je v rozpore so samotnou evolúciou koňa. Kone sú prežúvavce, bylinožravce. Vyvinuli sa tak, aby sa nepretržite pásli 18-20 hodín denne a prijímali tak rastlinný materiál bohatý na vlákninu.

Ak pozorujeme koňa na lúke, môžeme vidieť, že každé sústo je len malé množstvo trávy, ktoré zožuje a po niekoľkých sústach sa presunie. Takéto stravovanie viedlo k tomu, že krmivo, ktoré prijme spolu so slinami zo žuvania, prechádza do žalúdka v neustálom malom “toku”.

"Málo a často", funkčné pravidlo pre tráviaci trakt

Žalúdok koňa je pomerne malý, s obmedzenou kapacitou 9 – 15 litrov a tvorí len 10 % tráviaceho systému. Žalúdok na naštartovanie trávenia využíva kyselinu a enzýmy a to funguje oveľa efektívnejšie, ak je množstvo malé.

Aby sa neustály prísun malého množstva potravy efektívne spracoval, žalúdok koňa sa pravidelne vyprázdňuje. Následne sa predtrávená zmes presúva do tenkého čreva na enzymatické trávenie.

Tenké črevo je relatívne krátke a hoci produkuje enzýmy na trávenie krmiva, má obmedzenú schopnosť tráviť škrob, s krátkym časom prechodu (asi 1,5 h), čo znamená, že krmivo ním prechádza pomerne rýchlo. Keď však cezeň preteká konzistentne malé množstvo krmiva, trávenie a vstrebávanie živín v tenkom čreve je prekvapivo efektívne.

V hrubom čreve sa potrava rozkladá fermentáciou veľkou a rôznorodou populáciou mikróbov. Neustále stekanie vláknitého krmiva do čreva znamená, že sa postupne naplní a spustí sa uvoľňovanie malých množstiev do hrubého čreva na ďalšiu mikrobiálnu fermentáciu. Namiesto toho, aby kone žralili, kým sa ich žalúdok nenasýti, potrebujú neustále žrať malé množstvá, kým sa ich črevo nenaplní a môže sa tak spustiť fermentácia potravy.

Objemové krmivo pre kone

Adekvátne množstvo objemového krmiva v kŕmnej dávke znižuje riziko najmä koliky a laminitídy. Hrubé krmivo tiež pomáha udržiavať správny pomer vápnika a fosforu, pretože obilniny majú nízky obsah vápnika. Naopak seno má vysoký obsah vápnika. Kŕmna dávka by mala vždy obsahovať viac vápnika ako fosforu. Za prijateľný rozsah pomeru vápnika k fosforu považujeme pomer od 1,1:1 až 2:1. Vyššie hladiny fosforu ako vápnika, môže viesť k závažným kostným abnormalitám.

Dobrým pravidlom je kŕmiť aspoň 0,5 kg sena denne na každých 50 kg telesnej hmotnosti koňa.  Rastúce alebo pracovné kone, kobyly počas neskorej gravidity a kobyly počas laktácie potrebujú okrem objemového krmiva aj obilné krmivá a iné koncentráty.

Pozor na seno z Kostravy trsťovitej infikované endofytnou hubou Neotyphodium coenophialum. Spôsobuje reprodukčné problémy u kobýl, ak sú kŕmené počas neskorej gravidity.

Vieme teda, že kŕmenie spôsobom “málo a často” podporuje zdravie a celkovú kondíciu koni. Čo sa ale stane, keď to ignorujeme a kŕmime veľkými, nerázovými kŕmnymi dávkami a prečo to nie je ideálne?

Menej časté kŕmenie o hmotnosti 2-2,5 kg pre 400-500 kg koňa alebo viac ako 2 g škrobu na kg telesnej hmotnosti (BW) môžu spôsobiť nasledovné problémy.

Žalúdočné vredy

Na rozdiel od tráviacej sústavy človeka ľudí, u koňa sa žalúdočná kyselina produkuje neustále a to aj keď je žalúdok prázdny. Keď kôň žerie nepretržite, tj. málo a často, žuvanie produkuje konzistentný objem slín, ktoré pomáhajú vyrovnávať žalúdočnú kyselinu. To pomáha predchádzať vzniku vredov v hornej oblasti traktu, ktorá nemá vrstvu hlienu na ochranu jej výstelky. Zriedkavé kŕmenie znamená, že sa nevytvárajú žiadne sliny a keď kôň nežerie, tak táto oblasť zostáva náchylná na poškodenie kyselinou, čo môže viesť k žalúdočným vredom.

Hoci trávenie v žalúdku prebieha predovšetkým prostredníctvom žalúdočnej kyseliny a enzýmov, malé množstvá mikrobiálnej fermentácie škrobu a cukrov prebiehajúce v šupinovej časti žalúdka sú normálne kvôli prítomnosti určitých typov mikróbov. Pri podávaní veľkého množstva jedla sa však fermentácia môže rýchlo zvýšiť a vymknúť sa spod kontroly. Kyselina mliečna produkovaná nadmernou mikrobiálnou fermentáciou znamená, že sa táto časť stáva silne kyslou a výstelka je náchylná na vredy.

Laminitída

Rýchlejšie vyprázdňovanie žalúdka spojené s veľkými kŕmnymi dávkami má dominový efekt na tenké črevo. To znamená, že relatívne veľká zmes krmiva ním rýchlo prejde a zahltí ho, čo vedie k zlému tráveniu. Možnosť, že sa nestrávený škrob dostane do zadného oddielu hrubého čreva. Ak sa škrob dostane do tejto časti čreva, špecifické mikróby ho fermentujú na kyselinu mliečnu. To spôsobuje pokles pH čreva a potenciálny stav acidózy.

Acidóza môže viesť ku kaskáde udalostí vrátane rastu menej žiaducich mikróbov, smrti mikróbov, ktoré uvoľňujú určité toxické zlúčeniny, poškodeniu výstelky čreva umožňujúceho absorpciu týchto zlúčenín a nakoniec  spôsobia laminitídu.

Výskumy preukázali, že väčšie a menej časté podávanie krmiva obsahujúce škrob, majú za následok vyššiu glykemickú odozvu. Glykemická odozva je úroveň zvýšenia glukózy v krvi po jedle. Keď sa zvýši hladina glukózy v krvi, zvýši sa aj hladina inzulínu, aby sa povzbudilo tkanivo k vychytávaniu glukózy. Zvýšená hladina glukózy z kŕmenia len jedným alebo dvoma veľkými dávkami potravy denne znamená, že sa uvoľní ďalší inzulín, čo môže nakoniec viesť k inzulínovej rezistencii a hyperinzulinémii (zvýšenému inzulínu v krvi). Hyperinzulinémia je tiež rizikom laminitídy.

Kolika

Veľké dávky krmiva majú aj vyšší obsah sušiny, čo má za následok pomalšie a obmedzené miešanie krmiva s tráviacimi šťavami. Toto znížené miešanie môže viesť k tomu, že mikrobiálna fermentácia sa neukončí a pokračuje v spodnej časti žalúdka. Následky v podobe nahromadenia plynu môžu spôsobiť koliku.

Črevná motilita sa navyše zvyšuje, keď črevom neustále prúdi potrava. Zriedkavé kŕmenie a veľké dávky krmiva na báze obilnín znižujú pohyblivosť čriev a zároveň spôsobujú zmeny obsahu tekutín v zadnom oddiele hrubého čreva, ktoré môžu krmivo dehydratovať. Oba scenáre zvyšujú hrozbu rôznych typov koliky.

Hypovolémia a mikrobiálna flóra

Keď sa kŕmi nárazovo a s veľkými porciami obilných zŕn alebo peliet, presuny tekutín môžu viesť k hypovolémi (znížený objem cirkulujúcej krvi).

Nový druh krmiva musí byť do kŕmnej dávky zavádzaný postupne a v malých dávkach  v opačnom prípade  môže viesť k zmenám v mikrobiálnej flóre. Tieto zmeny často ohrozujú zdravie tráviaceho traktu. Nedávny výskum ukázal, že kŕmenie malými jedlami trikrát denne viedlo k stabilnejšej mikrobiálnej flóre v porovnaní s väčšími a menej častými krmivami.

Behaviorálne problémy

Nárazové kŕmenie väčším množstvom potravy môže mať za následok nepokojné správanie v dôsledku zvýšenej glykemickej odozvy.

Zriedkavé kŕmenie môže spôsobiť stres a nahromadenie žalúdočnej kyseliny, čo môže spôsobiť celkové nepohodlie. Oba tieto faktory môžu viesť k nežiaducemu stereotypnému správaniu, ako je hryzenie do stien boxu, glganie,  hodinárčenie či nepokojné krúženie po boxe. Čím sa kone snažia odbúrať stres. Niektoré výskumy ukázali, že ponúkanie menších a častejších dávok krmiva ustajneným koňom výrazne znížilo množstvo týchto zlozvykov.

Malé tipy na kŕmenie

Ak vezmeme do úvahy všetky faktory, je ľahké pochopiť, prečo je kŕmenie “málo a často” také dôležité pre optimálne zdravie koní. Čím bližšie k tomu režim kŕmenia priblížite, tým menšia je pravdepodobnosť popísaných problémov.

• Poskytnite dostatok krmiva, aby ste zabezpečili, že žalúdok nebude nikdy prázdny
• Krmivo pridávajte podľa hmotnosti, nie objemu – rôzne krmivá vážia rôzne
• Dennú dávku koňa rozdeľte na čo najviac malých dávok krmiva, ideálne 3-4 alebo viac.
• Zvážte zvýšenie hustoty energie namiesto objemu krmiva napríklad pridaním oleja, resp. špeciálneho krmiva
• Obmedzte škrob na minimum
• Nikdy nehladujte koňa v snahe o jeho chudnutie. Namiesto toho mu dajte krmivo s nízkym obsahom cukru, škrobu, energie a vysokým obsahom vlákniny.
• Ťažko pracujúcim koňom je vhodné podávať väčšie množstvo koncentrátu. Rozdeľte denné množstvo na najmenej tri (najlepšie štyri alebo šesť) dávok na deň.
• Vyhnite sa podávaniu viac ako 2 kg jadrového krmiva pri jednom kŕmení.